KARDINÁL ŠPIDLÍK: NEOMYLNOSŤ PÁPEŽA

            Rozprával som sa s jedným svojím známym – pravoslávnym teológom a dlhoročným priateľom. Počas nášho rozhovoru vstúpil do domu cudzinec a veľmi sa čudoval, aký je náš rozhovor priateľský. Opýtal sa: „Povedzte mi, aký je vlastne základný rozdiel medzi pravoslávnymi a katolíkmi?“

            Nemali sme chuť to pred ním rozoberať. Ale keď neodbytne trval na odpovedi, pravoslávny teológ prehlásil: „V konečnom dôsledku je to pápežská neomylnosť. To je pre nás, pravoslávnych, niečo nepochopiteľné.“ Na to som ja namietol: „Pre mňa to nie je až taký problém, pretože aj ja som neomylný.“ „Ale o tom sa nežartuje...“ „Nežartujem. Počúvajte – keď v priebehu omše hovorím „Toto je moje telo, toto je moja krv“ alebo keď pri spovedi hovorím: „Rozhrešujem ťa...“, verím v neomylnosť týchto slov.“ Na to môj priateľ, pravoslávny teológ, zareagoval: „Ale to je neomylnosť cirkvi!“ Ja som mu povedal: „To je presne to, čo chceme povedať dogmou o neomylnosti pápeža, keď hovorí menom celej cirkvi.“

            Pravoslávny teológ sa nad tým hlboko zamyslel a potom už len dodal: „Keby sa problém postavil týmto spôsobom, bola by diskusia o ňom jednoduchšia.“

(zdroj: Špidlík, Rupnik: Integrální poznání. Symbol jako nejdokonalejší výpověď, str. 120)